YFU nekončí návratem z pobytu!

Po návratu ze Tvého výměnného pobytu neskončí tvůj zážitek. Až se vrátíš domů, budeš plná/ý dojmů, o které se rád/a podělíš s ostatními. YFU ti automaticky nabízí možnost spolupráce, nebo účast na dalších akcích, které pořádá. Můžeš se zúčastnit řady seminářů, často v cizině organizovaných, a dále tak rozšiřovat svoje vědomosti. Jako YFU dobrovolník se můžeš podílet na vytváření té báječné atmosféry, jako během Tvého výmměnného pobytu, a předat tak své zkušenosti dál.

Veronika Kissiová (SK), Švýcarsko 2006-2007

   V jeden pochmúrny piatok začiatkom augusta som po niekoľkohodinovej ceste na viedenské letisko nasadla do lietadlo. Let číslo HG 8150 pre mňa nebol len tak nejaký. Neviezol ma na dovolenku alebo na nejaký výlet, ale do krajiny, v ktorej som mala stráviť celý rok!!! Každou minútou bola moja nervozita väčšia. Aké len to Švajčiarsko bude? A aká bude tá moja hostiteľská rodina? Z tých pár mailov, čo sme si napísali sa zdali byť naozaj veľmi milí. No privítanie prekonalo všetky moje očakávania. Keď som na letisku uvidela Yvonne, moju najsamsuper „gastsestru“, s obrovskou švajčiarskou vlajkou a keď ma moji „gastrodičia“ vyobjímali až som takmer stratila dych, nemala som pochybnosti o tom, že s touto rodinou prežijem úžasný výmenný pobyt. A tak sa aj stalo. Najprv som si, ale samozrejme musela zvyknúť na pár vecí, ktoré sa mi najprv zdali naozaj divné, ale po čase som si ich najviac obľúbila. Ako napríklad šalátová omáčka mojej „gastmami“, ktorú dávala aj na mrkvový šalát (ale veď mi ho doma robíme na sladko!!!) alebo celé dni strávené v škole a obedy na zemi pred našou triedou, no a samozrejme Swiitzerduutsch (ktorá mi na začiatku pripravila menšie komunikačné problémy).

Čas ale plynul ako voda a popri skvelých zážitkoch ako boli campy s YFU, lyžovanie v apríli na polozasneženom svahu s spolužiakmi, bláznenie na vodnom bicykli na Zugersee či výlet s mojou triedou do Jury, kde sme sa učili jazdiť na kajaku sa moje názory postupne menili. Tá hnusná šalátová omáčka už zrazu nebola taká zlá (recept na ňu som si musela zobrať domovJ). Obedy na chodbe sa stali každodenným rituálom (utorok bol vyhradený pre ovocie, streda pre kebab a ostatné dni ako nás napadlo), počas ktorého som sa spriatelila s mnohými spolužiakmi. No a Schwiitzerduutsch sa stala mojim obľúbeným jazykom. Dokonca posledný mesiac som rozprávala už len ňou (no dobre, občas sa tam priplietla aj spisovná nemčina, ale snažila som sa :D) a aj keď som zo začiatku mala trochu strach nikto sa mi nesmial. A načo som bola najviac hrdá? Keď mi kamaráti povedali, že vôbec nie som ako cudzinka, že ja tam predsa patrím. Preto musím povedať jedno veľké ďakujem, lebo práve vďaka YFU mám dnes vo svete dva domovy.