Začali sme na stanici, kde sa stretli navrátilci s dobrovoľníkmi. Cestou do nadácie sme si zahrali pár hier,
aby sme sa lepšie spoznali a cesta nám ubehla rýchlejšie. Nasledovala večera a deň zavŕšila hra 30 za 30, kde mali dievčatá aj chalani splniť 30 úloh za 30 min. Nechýbala spoločná fotka všetkých zúčastnených v detskom domčeku, či výber najvoňavejšieho zúčastneného. Bola to polhodina plná smiechu, ktorá uzavrela oficiálnu časť večera. Po nej už šiel každý svojou cestou – spať, spievať, či zdielať svoje zážitky z výmeny s ostatnými.
Ďalší deň začal veľmi príjemne. Prebudila nás vôňa palaciniek, ktoré spravila dobrovoľníčka Tina. Čakal nás náročný deň plný rôznych sessions. Hneď zrána sme sa porozprávali o kultúrnom šoku pri návrate domov. Možno je to pre niektorých nečakané „prekvapenie“, ale väčšinou to
stretne každého z nás. Dôležité je to, že sa to dá zvládnuť a niečo z toho aj priučiť.
Po výdatnom obede, tentoraz to boli burgre, sme viedli diskusiu o nás. Akí sme boli pred výmenou, akí sme po výmene a kde sa vidíme o pár rokov neskôr. Totiž, výmena nám nedá len jazyk a zážitky, ale ak chceme, dá nám veľa skúseností, nový rozhľad, či pohľad na svet, z ktorého sa dá učiť celý život. Toto si avšak treba uvedomiť a byť otvorený prijímať zmeny a zaviesť ich do nášho života. Dlhú niť session sme zakončili simuláciou z konceptu coloured glasses.
Tým ale deň nekončil. Dobrovoľníci si chceli od varenia oddýchnuť a tak pre zmenu varili študenti. Rozdelili
sa na dve skupiny a súťažili vo varení jedla. Nakoniec, boli obidve pripravené jedlá veľmi dobré a je vidno, že študenti nejaký potenciál do budúcna určite majú! Celý náročný deň sme zakončili večernou prechádzkou po Svitavách a večerno-nočným spievaním.
Piatok bol už bohužiaľ posledným dňom. Aby „newbies“ získali šajnu čo ako funguje, deň začal prezentáciou o fungovaní medzinárodného, aj českého YFU. Ďalej si mohli vyskúšať prácu dobrovoľníka a to presnejšie modelové pohovory so žiadateľmi o pobyt. Síce ich záujemci o pobyt mali menšie problémy, aj tak to zvládli veľmi dobre. Samozrejme, že potom nechýbal dobrý obed – halušky s kapustou, slaninou (a korením).
Nezabudli sme na spoločné fotky či spraviť po sebe poriadok a šli na vlak do Prahy. Po príchode v Prahe nastalo lúčenie. Avšak nerozlúčili sme sa hneď všetci, niektorí sa rozhodli, že nám je spolu fajn a chceme ešte stráviť nejaký čas.Tým bol už seminár definitívne na konci. Avšak myslím si, že kamarátstva zo seminára budú pretrvávať aj naďalej.
Netreba zabudnúť poďakovať kuchárom za dobré jedlo, študentom za ich aktivitu a ochotu podeliť sa s nami o zážitky a príjemnú atmosféru. Všetkým prajeme veľa šťastia a síl do ďalších týždňov, silu sa učiť na rozdielovky a dúfame, že sa vidíme na ďalších spoločných akciách.
Čo dodať na záver? Hej, no, myslím si, že sme si to poriadne užili a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie.
Žofia, dobrovoľníčka, Francúzsko 2016/2017